zabúdame byť lepšími ľudmi . . . . . .

10. decembra 2011, piry, právo a legislatíva

Blíži sa čas Vianoc a ľudia  tak akosi majú k sebe bližšie. Máme  tu  všetky možné predmety  s vianočnou tématikou , shoppingy  praskajú vo švíkoch , kreditné karty  treba  permanentne  chladiť aby sa nebodaj  neroztopili.  Všetci máme  stres , aby sme sa 24, mohli na pár minút tváriť  štastne…

 

Zaujala ma  ponuka azet. zliav na  kartu s vianočnou  tematikou a Martinkou z Turca . Asi som konzervatívny  ale  bol som vychovaný v rešpekte a súcite s ľuďmi s hendikepom    . Zábava  na osobe ,ktorá je evidentne  nie priemer IQ  je slušná dávka  deviácie  v každom zabávajúcom som . Je to skrytý sadizmus  absolútne pohŕdanie človekom.

Dnešný svet sa  zmenil. Cítiť  to v prírode, v ľuďoch mestách a TV. Kedysi  sme  sa navštevovali navzájom rodiny , dnes  máme Facebook  či skrátka  sociálnu sieť alebo skype.  Kedysi sme vodili svoje deti ( teda ja som v tom čase bol dieťa J  do prírody a poznali sme  pomaly  všetky  zvieratá , rastliny  v našom okolí.  Nemali sme mobily tak sa  vyžadovala  presnosť a zodpovednosť . Dnes je  také jednoduché  poslať sms – meškám .  Chodili sme s otvorenými  očami a akoby povedali klasici z Radošinského  človék mal k človeku bližšie.

Dnes si tento svet ani nevieme  predstaviť.  Chodíme  slepí a hluchí  po uliciach.  V móde je spravodlivosť tak spravodlivo súdime a upokojuje nás  , že podľa nás sme  stále tí lepší.  Sme si vedomí  svojej spoločenskej pozície  a dávame   to najavo.  Máme komplexy , z výšky, pracovného zaradenia, výzoru postavy a zabávame sa na Martinke  z Turca,  lebo nám dobre  robí,  že  je niekto  kto je na  tom horšie.

No ale sú to tie Vianoce, vtedy sme na pár minút iný. Teší nás,  že môžeme poslať sms  na hodinu deťom a byť tak nový skvelý človek. Ako  fajn,  že je hodina  deťom  a my si máme  kde okrem darčekov  kúpiť aj odpustky.

Tvárime sa milo  na seba  a hádam nás  rozčúli iba bezdomovec, ktorý keď sa vraciame  z posledného nákupu otravuje  o euro. „ Aspoň na  Vianoce by s nimi mohli niečo urobiť „ koľko  z nás si povie.  Vianoce  sú sviatky rodiny tak čo sa máte  čo zaoberať  nejakým bezďákom; spravodlivo sa rozhorčíte a  doplníte, že mesto- obec  zas nič nerobí  len berú úplatky.

Prejedáme sa  aby sme si dali na Silvestra  predsavzatia ako schudnúť, prestať  fajčiť , či začať  športovať.

Nuž sú tu Vianoce . A to sú sviatky pre nás.  Ozaj  viete že čo sa vlastne  stalo pred tými 2011 rokmi ?  Že tehotná  žena nenašla súcit u obyvateľov Betlehema  a tak musela v zime a noci sa uchýliť  do chlieva k zvieratkám.  Pre malé dieťa nebolo miesto v Betleheme .  Tak svet sa až tak nezmenil.  Ani v našich domovoch nemá miesto núdzny, aj my si veci svedomia  riešime ako farizej-i  sms kodom .

Napriek  tomu aj na tie Vianoce zabúdame byť lepšími ľuďmi,  lebo  prioritu majú darčeky , nákupy,  a všetok ten  správny  predvianočný zhon- človeka sme  dakde  zabudli medzi horami nákupov a upratovaním .