Malý Ježiško si povedal tieto Vianoce, že sa pozrie na Slovensko. Bol tu už mnohokrát, keď tento malý národ pod Tatrami, trpel pod Turkom, počas vojen a povstaní, či v ére totalitných režimov, alebo na ceste za prácou do Ameriky – pomáhal Slovákovi spolu so svojou matkou niesť kríž. Dnes však, chcel sa podeliť o radosť svojho narodenia. Mama mu mnohokrát hovorila ako si ho a ju ctia Slováci, nádhernými spevmi, častou návštevou kostola či mnohými pútnickými miestami .
Už sa dostať z Betlehemu nebolo nič ľahké. Musel prejsť viacerými kontrolami, ako armády Izraela tak aj bojovníkov Palestínskej samosprávy. Cesta Sýriou ešte horšia, doslova krížová, mnoho otcov , synov a žien zabitých, ponížených a týraných . Ale za návštevu Slovenska, kde Slovák každého víta Božím darom, chlebom a soľou to stojí . Kde dobrá reč je ako pohľadanie matky, za to sa oplatí trpieť. Aby ho nezostrelili stíhačky Turecka odklonil sa cez Irak. Smutný pohľad hodil na Turecko- veru nemôžeš mať dvoch pánov, lebo jedného budeš nenávidieť a druhému slúžiť ! V Iraku sa potešil. Keď budem hovoriť aramejsky musí ma spoznať môj milovaný národ po Tatrami aj keby ma inak nepoznal. Aj keby zabudol na moje slová, že bol som hladný a dali ste mi jesť – podľa reči ma pozná…..
Slzy bolesti ako na ceste krížovej tak aj teraz stekajú po tvári matky, keď znova počuje „ ………pre takých ako Vy tu nie je miesta…………..“ .