K novelizácii stavebného práva 2. možnosť pro-rodinného rozmeru v novom stavebnom zákone

V sérii blogov na tému novela stavebného zákona sa ako zástupca nevládnej organizácie snažím poukazovať na niektoré inšpiratívne momenty, ktoré so sebou prináša stavebné právo. Beriem do úvahy, že legislatívny proces je dialóg všetkých strán vrátane obcí a miest. Napriek tomu som však presvedčený, že aj pri novelách predpisov správneho práva je potrebné rozšíriť obzor spoločenských vzťahov na ktoré bude mať takáto novela dopad. Širšia interakcia stavebného zákona sa javí ako požiadavka moderného prístupu k legislatíve a jej tvorbe. Takáto koherencia by mohla postihnúť v prípade novely stavebného zákona aj rodinnú politiku.

Nespočetné príklady hovoria, že konania ohľadne rodinného domu bývajú mnohokrát  niekoľkomesačná krížová cesta plná námietok a obštrukcii. Sme toho názoru, že  nový stavebný zákon by mal vyčleniť rodinný dom ako osobitnú stavbu s zjednodušeným prístupom v rámci správneho konania. Popri napríklad diaľniciach, by mal rodinný dom mať osobitný režim spočívajúci v efektívnejších ako právnych, tak aj časových podmienkach. Pri zakladaní rodiny a stavbe domu na bývanie, by štát mal hľadať spôsoby ako uľahčiť celý proces. Napríklad priamo zákon by mal stanovovať zlúčenie územného a stavebného povolenia pri rodinných domoch, zníženie lehoty na 15 dní, a obmedzenie okruhu dotknutých orgánov. Podľa súčastného znenia stavebného zákona je potrebné ako pravidlo najprv požiadať o územné rozhodnutie s okruhom orgánov, ktoré sa k veci vyjadrujú. Napríklad životné prostredie a podobne. Následne do 30 resp. 60 dní by malo byť vydané územné rozhodnutia a až na základe neho je možné začať stavebné konanie. Opäť s okruhom  dotknutých orgánov, pričom niektoré žiadosti sú spoplatnené, teda je tu zrejmý aj výrazný finančný dopad.

Myšlienka  prorodinného stavebného zákona by mala  počítať s nasledovným:

• Zavedenie novej  stavby   – „rodinný dom“
• Vždy zlúčenie územného a stavebného konania pri rodinných domoch a výnimku len riadne zdôvodnenú a vždy na základe osobitného rozhodnutia o vylúčení veci na samostatné územné konanie (úspora času a peňazí pre mladé rodiny).
• Zákonom definovaný okruh dotknutých orgánov, ktoré musia byť ako pravidlo pri rodinných domoch a jeho rozšírenie by malo znamenať  opätovne len výnimku z pravidla. Týmto opatrením sa opätovne ušetrí čas, peniaze daňových poplatníkov a zároveň sa zúži priestor na korupčné správanie sa úradníkov, keďže  zákon jasne definuje pravidlo.
• Skrátenie lehoty z 30 dní na 15 je logický dôsledok zjednodušenia procesu. V tomto opatrení treba  však opätovne  sprehľadniť možnosti obštrukcie zo strany  účastníkov konania – susedov. Minimálne stojí za zmienku inkorporovanie  zásady: tvrdenia = dôkaz. Teda iba také tvrdenie môže byť braté do úvahy, ktoré je sprevádzané merateľným a nestranným dôkazom. Iné tvrdenia založené na  subjektívnom hodnotení a možno aj zlých medziľudských vzťahoch by nemali byť braté do úvahy.

Samozrejme jeden z veľkých nástrojov obštrukcie a prieťahov v konaní je vyhodnocovanie  súladu s uzemným plánom. Nie len pri rodinných domoch, ale aj pri všetkých stavbách, by mala byť stavebným zákonom jasne implementovaná zásada z Ústavy SR, čl. 2  – „čo nie je  zakázané  je povolené“. Opätovne by sa tým zúžil priestor na svojvôľu a nekalé správanie.

Či sa naša legislatíva bude uberať cestou koncentrácie na rodinu ako základnú jednotku spoločnosti ukáže budúcnosť. Som však pevne presvedčený, že stavebný zákon by mal popri antikoručpnej politike, snahe o vymožiteľnosť práva, inkorporácie odporučení Rady Európy a Európskej únie stáť aj na podpore  rodiny.

Pozn.Text  je súčasťou expertného materiálu  autora  pre Európsku občiansku radu