Na začiatku bol február a mnohí verili, že bude lepšie … tak ako vtedy v 48‘…
Univerzity sú od 11. storočia do dnešného dňa ostrovmi vzdelanosti, diskusie a SAMOSPRÁVY. Podstatou tejto samosprávy je, že aj obyčajný človek – študent, teda ten, kto je z hľadiska skúšok de facto podriadený, má právo voliť a byť volený do akademického senátu a tento má právo voliť dekana, resp. rektora. Neexistuje porovnateľný demokratický systém, kontinuálne existujúci niekoľko storočí… Samozrejme, nie bezproblémovo! O svoju autonómiu museli univerzity vždy bojovať, lebo pokušenie ovládať akademickú samosprávu tu existovalo vždy. Totalitné režimy nacizmu a komunizmu bez rozpakov zrušili storočia trvajúci systém akademických slobôd a samosprávy. Skrátka predstava, že profesori a docenti, či dokonca rádový študent, si volia svojich dekanov a rektorov, je nočnou morou každého správneho diktátora. Chápem to …
Na Slovensku sa už dlhšie nahlas hovorí o tom, že je tu snaha o zrušenie tejto samosprávy a v rozpore so svetovými trendmi (ak teda svetom nemyslíme Severnú Kóreu) centralizovať moc nad vysokým školstvom v rukách ministra. Existuje text návrhu zákona, ktorý ruší akademické senáty fakúlt, obmedzuje pôsobnosť akademického senátu vysokej školy na formálnu úlohu, a personálne otázky dostáva v podstate do pôsobnosti ministra školstva cez systém správnej rady vysokej školy. Správnu radu menuje podľa tohto textu minister školstva.
Teda akademická obec, zamestnanci a študenti, sa z unikátneho postavenie stanú štatistami, ktorí môžu držať … a krok. Základný znak modernej otvorenej spoločnosti a akademickej slobody – participácia na riadení, tu dostal takú facku, že aj Lukašenko s Kimom popri tom vyzerajú ako liberálna kaviareň. Pritom ide o jednu zo zásadných tém 17. novembra 1989, ktorý bol najmä o študentoch, bez ohľadu na to, kto všetko si chce jeho odkaz dnes sprivatizovať.
Ak by s takouto myšlienkou prišiel nejakú Gottwaldov pohrobok, nuž, chápem to. Avšak ani socialisti (SMER-SD) sa neodvážili zrušiť akademické výsady a to je ich základnou rétorikou „viac štátu a viac centralizácie“.
Liberál, ktorý by mal presadzovať politiku „menej štátu, viac slobody a zodpovednosti jednotlivca a viac participácie“ plánuje krok (samozrejme v skrátenom legislatívnom konaní), ktorý celý systém vracia späť pred 89-ty rok.
Teraz prosím chvíľku relax. Uvediem fikciu: privrite oči a predstavte si, že voľby vyhrala ĽSNS a ministrom školstva je expert na všetky vedné disciplíny, polyhistor, novodobý Matej Bel, pán Milan Mazurek. Koľko asi vydržia fakulty a VŠ umeleckého zamerania (všetci vieme, aký umelecký jemnocit majú Kotlebovci)? A čo rôzne európske štúdiá?
Ale uvediem aj iný príklad: ministrom školstva je Ondrej Prostredník za PS. Odolá pokušeniu robiť personálne čistky na katolíckych teológiách, alebo Katolíckej univerzite?
Uznávam, je to špekulácia, ale zákony sa netvoria pre konkrétnu vládu a reformné zákony majú byť výsledkom celospoločenskej a otvorenej diskusie a nie utajovanou skutočnosťou v skrátenom legislatívnom konaní, to všetko v čase núdzového stavu !!!. Preto je potrebné verejnosti povedať (bez ohľadu na konzervatívny alebo liberálny postoj), čo môže nastať. Aby bolo jasné, nepodozrievam ministra školstva, že chce univerzitné prostredie ideologizovať, ani že chce dostať pod kontrolu verejné obstarávanie na univerzitách v kontexte fondu obnovy. Nie! Myslím si, že minister školstva je čestný človek, ale teraz by sa mal červenať aj reálne, aj metaforicky. Vyhodiť takúto spiatočku do čias socializmu, to sa len tak nevidí…
Iste, treba priznať, že univerzity dnes čelia mnohým problémom. Rovnako, ako im čelí politika, zdravotníctvo, ministerstvá a územná samospráva. Predstavte si, že by niekto povedal, že keďže máme trestne stíhaných ministrov, už nemôžeme dôverovať ľuďom, že sú schopní voliť a preto zrušíme voľby. Šialené? Ale presne na tomto je založená logika reformátorov, ktorí si zrejme povedali, že po kauze s STU už nemôžeme dôverovať akademikom a tak im ich právo participovať a právo samosprávy jednoducho zoberieme.
Ja si myslím, že napriek tomu, že občania sem tam volia nezmyselné kombinácie vo voľbách, ktoré majú potom za následok nezmyselné a bizarné vládnutie, je potrebné im (občanom) dôverovať a nebrať im možnosť sa rozhodnúť. A aj keď akademici sem tam vyskladajú nezmyselné akademické senáty a nastávajú zložité situácie, nemá to byť dôvod na zrušenie akademickej demokracie a samosprávy.
Samozrejme, na Slovensku platí, vyhraj voľby a môžeš všetko. Otázka je, kto bude nasledovať? Obecná samospráva? Predsa len, tí obyvatelia sem tam volia nezodpovedne! VUC? A čo tak zrušiť voľby a rovno potvrdiť absolutórium….