piry.blog.pravda.sk

Analýza  tendencií  pri vývoji  ľudský práv  si žiada  krátky  teoretický úvod. Každá  zmena   legislatívy   musí mať svoje opodstatnenie v zmene materiálnej   situácie. Hovoríme  o tzv. materiálnych  prameňoch  práva . To znamená   taká  zmena  spoločenských  pomerov , ekonomickej a inej  situácie,   že svojou kvalitou   táto zmena  musí  byť odrazená  v zmene  predpisov  inak  by  predpis bol obsolentný  teda nevykonateľný .

Vývoj ľudských  práv môžeme sledovať  od  čias  Magny Charty a kolegovia  historici  by možno šli ešte ďalej , cez  prijatie  deklarácie  práv  človeka  a občana (1789) až po súčasné  dokumenty  OSN a Rady  Európy.  Európsky  dohovor  o základných  ľudských  právach a slobodách  v čl. 2 ustanovuje   právo na  život.  Toto právo neskôr považuje  za  absolútne   a to prijatím  protokolov č. 6 a 11 o zákaze  trestu smrti. Európska  dohovor   dokonca  stanovuje aj  istú kvalitu  ako právo občana  a to napr.  zákazom  mučenia ( absolútne  zákaz nemožnosť  výnimiek) , zákaz  otroctva a podobne. Môžeme  povedať  , že  celý vývoj  európskeho právneho prostredia  bol postavený na  práve na život a výnimky z tohto  práva  bol trest  štátu voči osobám ktoré sa previnili obzvlášť  závažným spôsobom .  Samozrejme  neberiem  do úvahy  barbarské režimy ale  civilizované  dejiny Európy.

Dnes sme  svedkami  toho , že  toto právo sa  relativizuje  vznikom  nových  práv. Ide o tendencie  na  právo  na interrupciu , právo na identitu a právo na dobrú smrť( eutanázia).

V mojom  článku sa  budem  snažiť  poukázať na niektoré  úskalia  týchto  tendencií ako v slovenskom  právnom poriadku  tak aj v Európskom  meradle.

Právo na interrupciu. Budem  sa  držať striktne  legislatívnej  polohy  tohto  práva a uvediem  tri argumenty  prečo  jeho ukotvenie  ,k akému sú vážne  tendencie  sú nebezpečné:

a.)    Základná  požiadavka na legislatívu  je jej jasnosť a pravdivosť. Inak sa akákoľvek  legislatíva dostáva do polohy zvrátenosti  viď  . norimberské  zákony, zákony  z 1934 SSSR , alebo  terminus technicus  konečné riešenie.  V dejinách je  bohužiaľ veľa  prípadov  kedy sa prijali  zákony v rozpore s vyššie  uvedenými požiadavkami. Právo na  interrupciu  v takomto gramatickom  význame  je rovnako zavádzajúce. Nejde  totiž o interrupciu, ale skončenie   tehotenstva  zásahom lekára , nie je jeho prerušenie. Logicky  totiž po interrupčnom  zásahu  nebude  pokračovať .

b.)    Zakotvením  tohto práva sa minimálne v SR mení  katalóg práv a vecné práva , teda  právo vlastniť sa  dostáva  nad právo  na život.  Náš  právny  poriadok  totiž  priznáva  právo na dedičstvo ako  vecné právo  sui generis aj nascituru. Ale  zároveň mu negarantuje  právo na život  teda  právo narodiť sa.  Dnes v spoločnosti  prebieha   veľká diskusia  o tom  či dnešný  svet je  postavený na bytí  jednotlivca alebo  jeho vlastníctve.  Tendencia  práva na  interrupciu  by jasne  dala  primát  právu na vlastníctvo – vecnému  právu.

c.)     Diskriminačný princíp. Iniciatíva   práva na  interrupciu  hovorí o práve  ženy. To znamená  že sa popiera  právo druhého ( otca ) na  spolu rozhodovací  proces. Pričom  žena  de facto  môže rozhodovať   aj o nasciturovi  mužského pohlavia.  Takáto  diskriminácia  naruší  významnou mierou  sociálne  väzby a ženu  dostáva do  pozície  nadradenej  osoby.

Právo na  eutanáziu. Formálna  rovina  tohto  práva  umožňuje  tretím osobám  ukončiť  život inej  osoby  a to minimálne v podobe  jej  aktívnej  podpory  pri sebevražde.  Podkladom  má byť  lekárska  správa o nezvratnosti  procesu  zomierania. Už len samotný moment ,  že  tretia osoba  priamo alebo nepriamo ukončí  život  inej osoby dostáva  takéto konania  do roviny blízkej  vražde. Môžeme  dokonca hovoriť o vražde so súhlasom. Materiálna rovina je však ešte   zaujímavejšia. Nie som  zástancom pocitových  tendencií v práve. Každý  právne relevantný  úkon má spĺňať dve kritéria . Právne  účinky  rovnakých  úkonov  majú byť rovnaké. A vyhodnotenie  týchto  úkonov  má byť objektívne   merateľné.  Ak niekto v stave  citového  pohnutia  požiada iného  o zabezpečenie  sebevraždy  je  to čo? Aj  táto osoba  ma  logickú vlastnosť , že  zomiera. ( od narodenia  totiž všetci zomierame). Aj táto osoba  tak vykoná dobrovoľne  v stave  síce  pohnutia, ale dobrovoľne. Aj  osoba chorá na AIDS  tak môže urobiť dobrovoľne aj keď  v stave  úzkosti.  Kto  poskytne  pri ukončení  života  objektívne merateľnú hranicu  kedy je prípustná dobrovoľná vražda alebo kedy nie . Upozorňujem,  že pohnútky aj depresívneho  mladíka aj 80 ročnej  onkologickej  pacientky  sú rovnaké odmietajú pokračovať v živote.  Ukazuje sa nám , že je skoro  nemožné  určiť  hranicu   kedy jedna osoba má právo na  smrť a druhá nie. V takto komplikovanej sociálnej  a humanitárnej situácii  zvoliť cestu  legalizácie  nezvratného procesu  je nebezpečná  tendencia.

Právo na  identitu . OSN  vyšla nedávno  s kritikou hniezd  záchrany  lebo porúšajú  právo na identitu  dieťaťa . Hniezdo  záchrany  ma svoj materiálny  dôvod  v konaní matiek,  ktoré  z rôznych  príčin opustia po pôrode  svoje deti . Štát  podľa mňa správne  zabezpečil  právo na život  dieťaťu  cestou anonymného  „opustenia“  Ak by si sme priznali právo na  identitu ako nadradené právu na život  štát  de facto poruší svoje povinnosti  zabrániť neľudskému správaniu  čo iste je aj smrť  hladom novonarodeného dieťaťa .

Tri  práva , pri ktorých  sa stupňuje  tendencia  na ich prijatie  obmedzujú právo na  život. Sú  výnimkou z absolútneho práva na  život každého . A to bez materiálnych  príčin.  Hodnotím  ich ako veľmi nebezpečné  tendencie v európskom legislatívnom prostredí.