Bez akýchkoľvek pochybností je možné povedať, že stavebníctvo patrí k základným pilierom ekonomiky Slovenska. Príslovie „zasaď strom, postav dom“ asi pozná každý. A každý, kto sa pokúšal postaviť dom, rovnako pozná problémy spojené s vybavením stavebného povolenia. Napriek zákonom deklarovaným lehotám pre rozhodnutie 30 dní, existujú na Slovensku úrady ktoré nerozhodnú ani do roka. Stavebný zákon vznikol v roku 1976, takže dnes má úctyhodných 40 rokov. V živote zákonov je to už seniorský vek. Samozrejme tomu zodpovedá aj kvalita jeho ustanovení. Či už sa to týka problematiky územného plánovania, alebo problematiky správnych konaní (územného, stavebného, kolaudačného) nereflektuje realitu súčastnosti. Medzi jeho hlavné nedostatky môžeme s istotou podčiarknuť najmä veľký priestor pre korupčné správanie úradníkov stavebných úradov. Posúdenie súladu s územným plánom, okruh dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy a iné podklady pre rozhodnutie, sú realizované v rámci tzv. „správnej“ úvahy, teda sú nechané na posúdení a možno aj nálade či sympatiách úradníka. Rovnako absentuje celý rad odporúčaní Rady Európy a Európskej únie pre dobrú správu. Ide o zásady legitímneho očakávania (tie vylučujú práve svojvôľu úradníkov), proporcionalitu (rovnováha medzi „vyšším“ záujmom a oprávneným súkromným záujmom) a mnohé iné. Ako veľkým nedostatkom súčastného znenia stavebného zákona sa dá vnímať aj otázka tzv. „čiernych stavieb“. Ich odstránenie je „de facto“ nerealizovateľné, alebo realizovateľné s veľkými obtiažami. Svedčí o tom aj fakt 0 odstránených čiernych stavieb v krajských mestách (ak neberieme do úvahy 3 odstránené čierne stavby v Žiline – išlo o reklamné plochy – billboardy), kde sme robili samostatný prieskum. Zhrnuté, podčiarknuté – súčastné znenie zákona neposkytuje ani model fungujúceho štátu v prospech občanov, ani vymožiteľnosť práva v mene štátu a ani tak dôležité naplnenie programového cieľa – boja proti korupcii. Oproti tomu sa minulá vláda pokúsila predstaviť nový model stavebného zákona. Ten prešiel od modelu historickej tragédie k súčasnému hororu. V tejto novele neboli „de facto“ nijako garantované dodržiavania povinnosti zo strany štátu (napríklad pri dodržaní lehôt), nebola vôbec inkorporovaná zásada dobrej správy, absolútne nebolo vylúčené korupčné správanie limitáciou správneho uváženia úradníkov, avšak bol zavedený veľmi prísny model trestania stavebníkov. Inak povedané, všetky negatíva na strane štátu ostali a prehupli sa do prísneho režimu stavebníkov. Návrh zákona vôbec nerozlišoval medzi rôznymi kategóriami „čiernej stavby“. Praktický život pritom prináša viacero rôznych kvalitatívne odlišných situácii. Napríklad stavba postavená na vlastných pozemkoch bez stavebného povolenia v situácii, keď stavebný úrad nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní. Stavba postavená v rozpore so stavebným povolením. Stavba bez stavebného povolenia na cudzích pozemkoch, bez súhlasu vlastníka. Všetky tieto situácie riešila novela povinosťou odstrániť stavbu bez vyhodnotenie konkrétnosti prípadu a ignorácie zásad európskeho správneho práva (napr. zásady proporcionality). Som presvedčený, že za nekonanie štátu nemôže byť trestaný stavebník. Rovnako som presvedčený, že ak je nezákonné obmedzené vlastnícke právo, nemôže byť stavba za žiadnych okolností legalizovaná. Rovnako si myslím, že má vládnuť zákon a nie úradník. Jeho osobné možnosti uváženia v stavebnom práve musia byť len v mantineloch – „čo nie je zakázane je povolené“. Problémov stavebného práva je mnoho. Minister pod ktorého spadá problematika oznámil že ide pracovať na novele zákona. Po zlých skúsenostiach sme presvedčení, že by tento proces mal byť tentokrát pod kontrolou verejnosti, aby sa za zlyhania štátu netrestal občan, aby vymožiteľnosť práva bola aj u developera, alebo v osade východného Slovenska a aby nový zákon reflektoval všetky požiadavky EU a Rady Európy na takýto predpis, vrátane antikorupčných opatrení. Jednoducho, aby štát začal fungovať aj oblasti stavebného práva.
Celá debata | RSS tejto debaty