piry.blog.pravda.sk

V minulosti sme boli svedkami viacerých iniciatív na ochranu lesa. Aj dnes, zdá sa, začala veľmi dôležitá diskusia dvoch rezortov Ministerstva životného prostredia a Ministerstva pôdohospodárstva na tému les.

Okrem ekologickej roviny tu existuje veľmi vážna legislatívna a právna rovina. Les, či už ako súčasť prírody a krajiny  (a teda parciálne v režime zákona o ochrane prírody a krajiny), alebo ako najširšia súčasť životného prostredia, je DÔLEŽITÝM VEREJNÝM ZÁUJMOM. Súčasná legislatíva, ktorá reguluje les v užšom slova zmysle Zákonom o lesoch, však rozoznáva až dva druhy funkcií lesa a tri kategórie lesa.

Funkcia produkčná je zameraná na získanie predovšetkým drevnej hmoty, inak povedané zisku, čo je prirodzeným záujmom súkromných vlastníkov lesa a drevárskych spoločností.

Funkcia mimo produkčná chápe les ako prirodzený regulátor klimatických a ekologických systémov, ako priestor pre realizáciu sociálnej interakcie človeka v podobe rekreácie, športu a kultúry.

Zákon o lesoch ďalej rozdeľuje les do troch kategórií a to na ochranný les, na lesy osobitného určenia (tie chápe viac menej ako verejný záujem) a na hospodársky les. Hospodársky les má podľa zákona za účel produkciu dreva, pričom zákon len okrajovo spomína, že aj tento druh lesa môže mať dopad na mimo produkčné funkcie lesov.

Je vcelku jasné, že pokiaľ tzv. mimo produkčná funkcia lesa je tá, ktorá je verejným záujmom, teda predstavuje spoločné dobro pre neurčitý počet ľudí (prakticky pre každého), a na základe toho môže byť obmedzené vlastnícke právo, produkčná funkcia lesa slúži hlavne zisku a subsidiárne až v druhom rade reprodukcii a obnove lesa.

Každý zákon, ktorý príde, musí rešpektovať súkromné vlastníctvo, s tým, že toto môže obmedziť len za predpokladov súladu tohto obmedzenia so znením článku 20 Ústavy SR. Určite je však objednávkou dňa, aby Zákon o lesoch, podobne ako Zákon o ochrane pamiatok, alebo Zákon o ochrane prírody, napĺňal skutočnú a prísnu dikciu verejného záujmu bez toho, aby existoval les aj ako kategória, ktorá túto ochranu nemá, ale je v podstate len fabrikou na drevo. Nie je možné  predstaviť si hospodársky les, ktorý zároveň nebude schopný plniť svoje ekologické a sociálne funkcie a ktorý nepredstavuje istú formu dobra pre všetkých a to takú, ktorá v podstate nie je nahraditeľná.

Ekológovia aj odborníci z iných oblastí sa zhodujú na tom, že les je ekosystém tak originálny, že nie je zameniteľný a nahraditeľný ničím iným. Nehovoriac  o tom, že je domovom aj pre iných obyvateľov, neslúži teda len ziskuchtivým spoločnostiam a jednotlivcom. Pokiaľ zisk jednotlivcov je predovšetkým ich problémom, zmena kvality životného prostredia a teda ovzdušia, sa stáva aj v kontexte súčasnej pandémie, kde  les má svoju obrovskú úlohu, už  takpovediac problémom nás všetkých.

Nehovoriac o tom, že príroda je súčasťou našej národnej identity a do istej miery, v podobe cestovného ruchu, aj súčasťou našej ekonomiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí (5Sžp  41/2009) povedal, že v prípade životného prostredia ide o  hodnotu,  predstavujúcu verejný záujem, povýšený nad  názor jednotlivca. Chápe ho ako objektívnu hodnotu prirodzeného práva,  ktorú nevytvára ústavodarný zbor, ale má ju nachádzať a chrániť.

Záverom teda možno vyvodiť, že z hľadiska vyššie spomenutého konceptu chápania životného prostredia by každý les mal byť vnímaný v prvom rade ako verejný záujem s prioritnou ekologickou, klimatickou a sociálnou funkciou a iba následne, ako výnimka z pravidla a na základe správneho konania a povolenia, ako aj  za aktívnej účasti zainteresovanej verejnosti, by subsidiárne mohol mať aj produkčnú funkciu. Čo je  presný opak toho právneho stavu, ktorý tu aktuálne máme.