Pár viet na úvod .
Akokoľvek sa človek môže snažiť nikdy nebude prezentovať objektívne názory. Každý názor v sebe nesie niečo z jeho JA . Aj túto úvahu – apel píšem s týmto vedomím a poprosil by som čitateľov o rešpekt k môjmu názoru , s ktorým pochopiteľne vôbec nemusia súhlasiť. Viem , že aj tak sa nevyhnem mailom plných vulgarizmov , ktoré spestrujú skoro každý môj blog.
To o čom chcem písať je 15 september ako štátny sviatok . Národy majú svoje symboly , majú svoje tradície a svojich hrdinov . To všetko vyvoláva ducha národa. Mnohí sa tomu môžu smiať , mnohých to môže podráždiť , ale nikto nepoprie fakt , že zatiaľ čo kritici sa rodia a zomierajú tieto symboly ostávajú. V plnej miere rešpektu voči priateľom iných vierovyznaní a priateľom bez vyznania si dovolím pokračovať .
Duša národa , alebo gentleman sa zastane vždy ženy.
Náš národ mal v podstate dve obdobia svojho vývoja . Pohanské , kedy tvoril súčasť slovanských štátnych útvarov a kresťanské , kedy sa začal tvoriť ako samostatný národ. Všetky skutočnosti , ktoré sprevádzali vznik novodobého slovenského národa sú späté s kresťanstvom . Vodcovia obrodenia boli kňazi ako evanjelického vyznania tak katolíckeho . Sto krát môže byť Slovenská republika štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo dejiny Slovenska sú späté s vierou v Boha . Vytrhnúť túto národnú črtu z dejín Slovákov je nemožné , na tomto mieste zlyhali aj komunisti a zlyhá každý kto sa o to pokúsi.
Duša národa aspoň jeho veľká väčšina ( nie len katolícka, ale aj pravoslávna ) je spätá s mariánskou úctou. Mariánska úcta je súčasťou dejín celého nášho geopolitkcého priestoru. Spomeniem Poliakov a ich úctu k čiernej „ čenstochovskej“ madone. Za komunizmu sa tradovalo , že keď sa v Poľsku spomenie Čenstochowá prežehná sa aj ateista. Spomeniem Chorvátsko a jeho úctu k Gospe ( našej pani preklad.) Napriek teroru moci voči mariánskemu pútnickému miestu Medžugorie sa aj regionálny tajomník Komunistickej strany vyjadril na koberčeku pred svojimi šéfmi , že dať putá Matke Božej je nemožné a Medžugorie bolo zároveň jedno z mála miest nezničené počas občianskej vojny. Spomeniem aj pápeža Jana Pavla II. a jeho mariánsku úctu obsiahnutú v hesle jeho erbu Totus tuus.
Týmito príkladmi som chcel demonštrovať, že mariánska úcta je v našom priestore silná , a o to viac je obsiahnutá v dejinách Slovákov. Zároveň je dobré ešte raz zdôrazniť , že ani komunisti si nevedeli s touto tradíciou poradiť a ich snaha o to predznamenala ich pád. Kresťania, ktorí uctievajú marianskú úctu veria, že práve Mária je symbol nezmieriteľnosti boja so zlom a predstavuje symbol“ ženy, ktorá rozšliape hlavu hadovi“ .
Je skupina ľudí, ktoré priam bytostne neznášajú čo len zmienku o tejto úcte. Sú to slobodomurári . Nie , nie nedám sa zatiahnuť do úvah či táto organizácia ovláda svet alebo len krčmy na predmestí Paríža , ale jej existencia a ideológia je nepopierateľný historický a súčasný fakt. Rovnako ako je fakt , že práve slobodomurári , ktorí hlásajú oficiálne humanizmus sa neštítili ani teroristických aktov pokiaľ išlo o túto úctu. Napríklad vo Fatime ( významné portugalské mariánske pútnické miesto ) sa neštítili ani bombových útokov. Táto skupina ľudí doslova šalie pri spomienke na Máriu.
Je pozoruhodné , že nervozita s cirkevných sviatkov sa koncentruje na jeden jediný a to mariánsky sviatok. Tento sviatok je pritom spojený s národným cítením je spojený s našimi dejinami , je spojený s osobou Jána Pavla II. To nie je len dnešné riešenie ekonomickej krízy to je už dávnejšie vyhlásenie slovenského“ polyhistora „ Chmelára a mnoho ďalších . Skrátka Mária v kalendári štátnych sviatkov a v spojení so štátom niekomu bytostne prekáža a jedno či oficiálny dôvod je sekularizácia štátu, alebo ekonomická kríza.
Možno je to len začiatok cesty, ktorej vyvrcholením je režim Mexika , kde je zakázané chodiť kňazom na ulici v reverende a dokonca keď bola Ján Pavol II. na návšteve Mexika jeho kancelária musela zaplatiť pokutu.
Nech je to vec náhody a politického kompromisu pri riešení ekonomickej krízy , alebo je to vec širších súvislostí je slušné sa zastať ženy , aj keď v jej existenciu mnohý z Vás neveria. Je slušné sa zastať symbolu spojeného s týmto národom nech je pre mnohých akokoľvek iracionálny.
Čestné riešenia existujú
Jedným z nich je plne zrušiť väčšinu sviatkov a všetky cirkevné a dať do zákonníka práce možnosť pre zamestnanca vybrať si X, dní ktoré považuje za dôležité svätiť . Toto riešenie je korektné voči všetkým a neuráža nikoho. Iným spôsobom je dať cisárovi čo je cisárovo a Bohu čo je Božie a nechať cirkevné sviatky na pokoji ako celok a pozrieť sa na štátne sviatky. Iste svojským riešením je presunutie cirkevných sviatkov na nedeľu ako je to navrhnuté v tomto prípade. Toto riešenie však navodzuje ideu a nie celkom utopistickú, že štát diktuje minimálne dvom cirkvám kedy majú čo svätiť. Prečo sa však potom niektoré štátne sviatky neslávia najbližší víkend? Tiež legitímna otázka. Otázka je ak chcem byť čestný je to rovnako legitímna otázka či je dobré aby cirkevné sviatky boli dňami voľna. Veď uctiť si v rovine duchovnej tieto sviatky je možné aj bez štátneho „ súhlasu“. Faktom však ostáva , že dnes v kalendári sú a že bol vybratý práve sviatok mariánskej úcty spätý s našimi dejinami.
Chcel by som veriť v prostosť dôvodov , ale v dejinách sa nič nedeje náhodne . Rúcanie sôch nerobil len Taliban , ničenie obrazov nebolo len v buržoáznych revolúciách v Holandsku a podobne. So symbolmi sa nežartuje . A ani sa s nimi neobchoduje. Mne osobne nič nebráni ani keď bude tento štátny sviatok zrušený ho mať v úcte ako aj Tú ktorej je venovaný. Ale cena za hospodársky rast by nemala byť duša národa … To sme s dejín už dávno poučení.
Celá debata | RSS tejto debaty