Aj pod vplyvom syndrómu straty identity a umelej snahy vtesnať malú krajinu pod Tatrami niekde do Ameriky, alebo pri Moskvu som sa rozhodol napísať sériu článkov o osobnostiach stredoeurópskeho priestoru. Nerobím si nárok na vedeckosť skôr populárnym štýlom priblížiť verejnosti mená ako Sobielsky, Alžbeta Uhorská , Rudnay , František Fredinand. Dôležitosť pripomenutia si našej histórie- nášho životného priestoru je daná najmä v dobe ked sa nás ideológovia nové svetového poriadku snažia natlačiť buď na protestantský a marxisticko-liberálny západ, alebo na byzantský a autokratický východ.
Každé malé dieťa sa na základnej škole učí, že v roku 1914 vypukla I. svetová vojna atentátom v Sarajevu na následníka trónu. Možno ak sa niekto moc zaoberá históriou pozná aj meno tohto následníka František Ferdinand D E´este. Moc pochybujem, že je veľa ľudí na Slovensku, ktorí vedia viac. My Slováci trpíme do istej miery fóbiou z dejín. Nevieme si nájsť asertívne miesto v dejinách ani len 2. Svetovej vojny a už tobôž nie v takej dejinnej diaľke ako je do Rakúsko- Uhorska. Z dôvodu tradícii I. Československej republiky, ktorá sa stala pre naše dejiny fetišom sa tvárime ako večne liberálny ateistický západ. Náš civilizačný mentálny a kultúrny základ naša národná identita je však pevne zakorenená v priestore strednej Európy spolu s Rakúšanmi, Čechmi, Maďarmi, Poliakmi, Chorvátmi a Slovincami. Hneď ako sa zbavíme strachu z dejín vlastného národa môžeme aj cez osobnosti, ktorým sa chcem venovať zatrúbiť na návrat k identite. Táto identita je identitou tak stredoeurópskou a teda internacionálnou ako národnou a štúrovskou. nezabudnime na bojové heslo štúrovskej zástavy za národ a kráľa! Teda kto bol František Ferdinand?
Narodil sa a 18 decembra 1863 a atentát, ktorý rozpútal I. svetovú vojnu bol 28 júna 1914. Prímene D Éste prebral ako súčasť dedičstva po rakúskom arcivojvodovi Františkovi V.
Jeho život až do istého momentu bol všetko iné len nie život budúceho vladára. Bol sprevádzaný vážnym ochorením pľúc, cestovaním a vášňou pre poľovačku . Aj z tohto pohľadu nebol moc vážne braný panovníckom domom. V konečnom dôsledku bol malo pravdepodobný dedič trónu. Zmena nastala po náhlej smrti nástupcu na trón Rudolfa. Negatívny pohľad cisárskeho dvora na nástupníka trónu však ostáva . Všetko zavŕšilo jeho manželstvo s nižšou šľachtičnou slovanského pôvodu Žofiou Chodkovou. Toto bolo vyhlásené ako monarganické- teda pozbavené práva následníctva – teda ich deti nemohli byť nikdy uznané za panovníka Rakúsko-uhorskej monarchie. Zhruba toľkoto sa bežný užívateľ dozvie z internetu.
František Ferdinand bol však jeden z najväčších podporovateľov slovanstva v rámci monarchie. V istej miere to bolo zapríčinené jeho negatívnym postojom k Maďarom. Podľa legendy to malo byť zapríčinené ešte jeho pôsobením v armáde kedy jeho podriadení odmietali hovoriť nemecky a on sa odmietal učiť maďarsky. Nech je pravda aká chce maďarskú vládnucu časť spoločnosti považoval buď za šovinistov, alebo „ židov“. Ako pikošku je možné uviesť odkaz, ktorý poslal po kniežati Schwarcenbergovi maďarskej vládnucej elite „ že by sa rád ukázal v Pešti aby tisícročným Hunom ukázal, že ich prianie na jeho skorú smrť sa ešte nevyplnilo“
Veľmi známy je jeho preslov , ktorý citujem „ Ale teraz už dosť o politických problémoch , aj tak za všetky naše ( panovnícke) problémy môžu Maďari. Nech tiahnu k čertom.! Prečo by mali mať viac práv ako Češi , Chorváti , Poliaci Rumuni, alebo Slováci ?“ Treba podčiarknuť, že historickú éru o ktorej hovoríme, sprevádzala veľká miera idei panhungarizmu a maďarizácie. Aponiho školské zákony či Tiszova politika, bola politikou šovinizmu a nenávisti. Preto je smerodajné, že ani napriek prianiu Franc-Jozefa -Cisára nikdy neprijal na audiencii predsedu uhorskej vlády Tiszu. K Slovanom všeobecne mal dobrý vzťah avšak osobitne – k Chorvátom a Slovincom a Slovákom mal veľké sympatie. Spoločným menovateľom bola ich vernosť monarchii a katolícka viera.
Aj keď išlo o špecifickú dobu nikto nemôže poprieť, že v osobe Františka Ferdinanda mali Slovania veľkého priateľa. Jeho korunovácia by mohla spôsobiť historickú zmenu pomerov monarchii. Nestalo sa tak. Ruka vraha – Slovana ukončila nádeje na reformu Rakusko-uhorska, a ani posledný Cisár bl. Karol Habsbursky to nemohol zvrátiť.
Mnoho bulvárnych historických expertov radi používajú logiku čo by bolo keby . Predstavme si, že by František Ferdinand nastúpil na Rakúsko- Uhorský trón. S najväčšou pravdepodobnosťou by nastala konštitučná zmena v prospech slovanských národov a konflikt s Maďarmi. Isto by ale zotrvanie reformovanej monarchie zabránilo vzniku nacizmu a komunizmu.
František Ferdinand totiž okrem iného bol za pevné spojenectvo s Ruskom. V roku 1897 napísal rakúskemu vyslancovi do Petrohradu : „ Úplná zhoda s Ruskom a spojenectvo troch cisárov a zachovanie mieru a monarchií to je môj životný ideál. Ktorý budem zo všetkých síl podporovať.“ Jeho „ politickým „ programom bolo mimo iné aj obnovenie pápežského štátu, ktorý zanikol roku 1870 .
Komu teda prospela jeho smrť a aký význam ma jeho odkaz spojenectva Nemecka strednej Európy a Ruska v súčasnosti je otázka, ktorej odpoveď môže vysvetliť mnoho skutočnosti aj roku 2015.
Pán autor piri zabudol na niektoré ...
Celá debata | RSS tejto debaty